O nás

DSC_8185

MONIKA

Ako som sa dostala k behu ?
Na úplnom začiatku bola za všetkým obyčajná stávka, hrdosť a kúsok vlastnej ješitnosti.

S priateľom spolu žijeme už nejaký ten rok a ako to už medzi ľuďmi býva, navzájom sa celkom radi podpichujeme. Raz si ma s úsmevom začal doberať, že som príliš akčná, mám veľa rôznych cieľov a pre všetko sa nadchnem, no málokedy veci dokončím alebo že sa nedokážem niečomu dlhodobo venovať. Že sama seba uspokojujem trápnymi výhovorkami, prečo som niečo nedokončila. Vtedy sa vo mne ozvala vlastná hrdosť a rozhodla som sa ho presvedčiť, že dokážem veci dotiahnuť do konca. Keďže máme obaja pomerne blízko k športu, uzavreli sme stávku: Vydržím počas 2 týždňov pravidelne behať 5 okruhov v parku. Každý deň. Ak čo i len jeden deň vynechám, začínam odznova.
Keď odzneli najsilnejšie hlasy mojej hrdosti, začala som sama o sebe pochybovať. Či vôbec dokážem zabehnúť takú vzdialenosť. Veď ja vlastne už od základnej školy beh neznášam. Pýtala som sa sama seba, načo som sa to vôbec dala? Začala som špekulovať. Čo ak by som odbehla len 3 okruhy? Vedel by to niekto? Zároveň som si však uvedomila, že by som klamala samú seba. A do toho som si predstavila víťazný pohľad môjho priateľa. A to ma opäť naštartovalo

Každý deň som sa presviedčala a nútila do behu. Nezvládala som dýchať, bola som unavená a už pri prvom okruhu som túžila mať všetky za sebou. Po dvoch týždňoch som si však uvedomila, že pravidelným tréningom a istým režimom sa mi podarilo zdolať stávku. Vyhrala som! A čo bola vôbec dohodnutá výhra? Zistila som, že sme sa ani o nič nestavili. No aj tak som mala pocit, že som získala viac. Nie len že som si obľúbila beh, dokázala som priateľovi, ale najmä sama sebe, že keď sa zatnem, dokážem to. Dokážem čokoľvek.

Ak by som tvrdila, že v dnešnej dobe, keď behám, nebojujem s mojím telom, klamala by som. No vždy je pre mňa prvoradý ten neskutočný pocit, ktorý vďaka behu prežívam. Voľnosť, slobodu, čisté myšlienky. Radosť z pohybu. A najmä ide o mňa.

Ak človek objaví nový koníček, zrazu chce túto radosť s niekým zdieľať. A preto, priatelia, ide aj o vás. Bez behu by som sa nikdy nedostala k tak úžasným ľuďom a nezažila toľko skvelých chvíľ, ktoré ma nakopli k organizovaniu Behu Susedov.

Ďakujem :)

STANO

Môj príbeh možno nie je len o behu, ale o športe všeobecne.
A ako som sa k nemu dostal? Čítajte:)

Bol som mladší , krátko po osemnástinách. Ako mnoho iných aj ja som tak trochu podľahol kúzlu cigaretového dymu aby som bol “in”. Vždy som sa však rád hýbal a bol aktívne dieťa. Už na základnej škole som sa venoval pár rokov karate. Kvôli zdravotným problémom som však prestal. No a potom prišla puberta a poznáte to. Chuť skúšať nové veci, ktoré nie vždy prospievali ľudskému organizmu. Po čase mi však chýbal pohyb, tak som začal behávať a chodiť do fitka. Vtedy som si povedal buď budem športovať alebo fajčiť. Dokopy to určite nejde. To ako som sa rozhodol už asi tušíte.

A že som sa rozhodol správne! Zdravo som pribral, zlepšil fyzičku a celkovo lepšie cítil. Neskôr prišiel thaibox a prvé športové úspechy. Šport ma posunul vpred v každej oblasti môjho života. Stal som fyzicky a psychicky zdatnejší a naučil ma ísť si v živote za svojim.

Preto ak je možnosť pomôcť niekomu získať pocity aké som zažíval a zažívam ja, veľmi rád mu k tomu pomôžem i keď možno len na krátku chvíľu. Ale vždy to bude stáť za to!

Ja to robím formou nášho behu “behu susedov”:)

Stano